Drvivú väčšina nápadov aj tak ich majitelia neuskutočnia, síce sa bijú do hrude, akí budú milionári, ale po pár týždňoch na svoj nápad buď zabudnú alebo prídu na nejaký nový „prevratný“ a následne zistia, že naň potrebujú nielen veľa peňazí, ale aj know-how a ďalších vecí a tak sa vzdajú a ich nápad zapadne prachom. Chcem tým povedať, že veľa ľudí sa úplne zbytočne bojí, že im niekto ukradne nápad, avšak realita je úplne iná. Kto má peniaze, tak má dosť ťažkostí s vlasnými nápadmi a nie sa starať o druhé a keby si niekto myslel, že samotný nápad je cenný, tak sa veľmi mýli. Stretni sa s investormi a oni Ti tieto slová len potvrdia. Preto sa neboj ísť s nápadom von, nemáš čo stratiť, práve naopak, môžeš len získať.
Chris Dixon, investor a spoluzakladateľ portálu Hunch.com, ktorý zverejňuje kritiku na všetko, od reštaurácií až po knihy, spomína na svojom blogu toto: „Len veľmi málo ľudí kradne nápady na podnikanie.“ Hovorí, že dôvodom je to, že väčšina nápadov na podnikanie znie najskôr nelogicky a zavádzajúco, a teda odstrašujúco. „Niekedy,“ píše, „totiž nápady neznejú vôbec inovačne, akoby len zlepšovali už vymyslené. Celkovo, podnikatelia sú obvykle príliš zaneprázdnení vlastnými nápadmi aby sa namáhali kradnúť myšlienku niekoho iného.“[1]
Článok na opensource.com od mladého game designera Daniela Solisa hovorí o strachu z kradnutia nápadov v podobnom duchu. V príspevku s názvom „Afraid someone will steal your idea?“ píše okrem iného aj o tom, aké je skvelé byť nadšený a hrdý na svoju prácu i nápad, ale aj o tom, že začať makať je počiatkom úspechu. O tom však už nižšie.
„Si právom pyšný na svoju prácu, na novej hráčskej mechanike, originálnej hudbe alebo inej vecičke, na ktorej zarobíš milión? Byť hrdý je super. Umožňuje Ti to pokračovať aj v zlých časoch keď si myslíš, že by bolo dobré sa na všetko vykašľať a začať s niečím iným. Ale táto hrdosť Ťa núti hlúpo si myslieť, že niekto iný sa zaujíma o Tvoj nápad v ROVNAKEJ MIERE ako ty. Tým nechcem Tvoj nápad uraziť. Ak by sa oň totiž niekto staral tak veľmi ako ty sám, znamenalo by to prebdené večery pri testovaní, skúšaní, vyvíjaní (niekedy i plakaním) a opäť testovaním dovtedy, dokiaľ sa z nápadu nestane konkrétna hra, hudba....“
„POČKAJ, ALE TOTO PREDSA TRVÁ HODINY?!“
"Prosím, ani mi nehovor, že sa obávaš myšlienky, že Ti niekto ukradne nápad skôr ako si na ňom vôbec začal makať. Paranoja krádeže nápadu je len ospravedlnením aby si nič nespravil.“[2]
Teraz niečo z našich podmienok používania.
Od zverejnenia projektu ste LEN VY 100% vlastníkom duševných práv na projekt, preto sa nemusíte báť ukradnutia Vášho nápadu, pretože v prípade odcudzenia nápadu sa to bezodkladne rieši na príslušnom okresnom súde SR, majitelia portálu Vám v tomto prípade zabezpečia maximálnu súčinnosť.
Stále máš trošku obavy že Ti Tvoj nápad šlohnú? Tak nech prehovoria čísla, podľa prieskumu zverejneného na portály zaoberajúcom sa malým podnikaním, 94 % nápadov nikdy nebolo ukradnutých.[3]
Niekomu sa to môže javiť ako pomerne veľká šanca krádeže podnikateľského nápadu, ale objektívne, priznajme si, nič nie je na 100 %. Nič, okrem daní a smrti…
Na záver:
"Nezáleží ako ďaleko musíš ísť a ako dlho bude tá cesta trvať,
keď ideš za tým čo miluješ, za tým o čom snívaš,
vždy máš strach, strach z porážky, poníženia i neúspechu.
Ale keď to opomenieš a vydržíš, tak na konci čaká víťazstvo,
Preto každá cesta, nech je hocijaká, začína prvým krokom."
(Anonym)
Michal Felcan, Kristína Škulcová